After getting our university degree it was clear we are moving on in our life. But somehow the direction "get the job, buy a house, have kids as fast as possible" didn't seem to be the right one for us... We felt that there is more we can learn than in the school... Cycling is great way how to learn... And learning is great way how to live. But this requires one big thing - to DECIDE to do it. And if not NOW, then when?
See the photos from our Journey
Day 189 - 8th December, Guadalupe - Lompoc - Gaviota State Park, 53.45 miles
Doobeda sa este rozpravame s Anne, ukazuje nam svojich predchadzajucich hostov-cyklistov a inych putnikov putujucich po svete a ukazala nam stranku helpx.net, co je stranka o dobrovolnictve v roznych krajinach sveta, ci uz na farmach alebo v roznych komunitach a mimovladnych organizaciach. Taktiez nam Anne porozpravala kopec povzbudzujucich informacii o Mexiku, takze sme od nej odchadzali velmi pozitivne naladeni. Bol slnecny aj ked chladny den, presli sme cez polnohospodarsku krajinu okolo Guadalupe (na ktorom je vraj famozny cintorin s japonskymi, norskymi a este neviem akymi hrobmi), velmi okrajovo minuli mestecko Santa Maria. Zacalo mi akosi plavat zadne koleso, zistil som, ze mam zlomenu jednu spajlu. Vymena trvala asi 15 minut, nova spajla bola trochu krivolaka z toho ako som ju tam rval, ale koleso prestalo plavat a aj sa mi ho podarilo celkom pekne vycentrovat. Na radu Anne sme nesli do Lompocu po jednotke, ale "skratkou" cez kopce po vedlajsej ceste. Dobre bolo, ze to bola vyrazne kratsia cesta a s malou premavkou, nevyhoda bola, ze sme museli zdolat brutalny kopec. Zato vsak do Lompocu sme zbehli pekne z kopca. V Lompocu bola strasna kosa, kupili sme si nieco pod zub, ale ani sme toho moc nezjedli, bola prilis zima, lepsie bolo slapat, navyse sa uz blizil vecer. Dufali sme, ze k pobreziu uz to bude iba cez zopar kopcekov. Nebolo. Pomaly padla tma a my sme stale este slapali do kopca, po oceane ani chyru. Navyse ani zakempovat sa moc nedalo, nemali sme dost vody a vsade naokolo bol ostnaty drot. Takze nas cakala dalsia mraziva jazda vo svetle celoviek. Aspon ze to uz bolo hlavne z kopca, aj ked kusok po jednotke, co bola zrazu hnusne frekventovana dialnica, s ohlusujucim revom aut. Prespali sme v Gaviota State Park, aj ked bol zavrety. V noci mrzlo, z rana sme mali stan celkom slusne omrznuty.
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment