Kapitola 3. Poveternostne podmienky, časť 1.

Pokracujuc v tematike minulej kapitoly musim povedat, ze ak by som mala byvat na mieste s takymito poveternostnymi podmienkami, tak jedine v hlinenom dome. Myslim, ze je to jediny dom v Cabo Pulmo, v ktorom pre nasinca nie je problem vydrzat cely den v miestnom lete. Ked sme sem prisli, zaciatkom februara, tak akurat koncila zima. Pojmom zima tu oznacujem nazov rocneho obdobia, nie vyjadrenie teploty. Pre kamarata z Irska, co sem prisiel na par mesiacov dobrovolnicit, ktory prisiel na konci januara bola miestna “zima” teplejsia ako ich najteplejsie leto doma v Irsku :-D Pre nas to bolo ako koniec jari / zaciatok leta. Cize cez den v kratkom tricku, v kratasoch, sandaloch, vecer sa zisli dlhe gate a jedno tricko s dlhym rukavom (vo velmi ojedinelych pripadoch lahky sveter). Pre miestnych sa cez den dalo vydrzat v kratkom tricku, vacsinonu vsak nie v kratkych gatiach, ale vecer, obzvlast ak fukalo, vytahovali presivane bundy :-D. Od tej doby sa pomalicky otepluje a otepluje a otepluje… Teraz, na konci maja celkom bezne cez den 39°C. Ked miestnym povieme, ze to je u nas uplne maximovate maximum, ktore ak pride, par dni za leto, tak ludia odpadavaju od horucavy a pod., tak sa iba cuduju, tu to predsa este nic nie je. Preto je prave teraz ten cas, kedy vela Usinakov*, ktori tu travia zimu, mieria spat do USINA. A vela z nich, ked sa dozvie, ze my tu asi budeme travit leto, tak na to zareaguju slovami “vy ste ale odvazni” alebo “vela stastia”. V lete je tu vraj bezna teplota 45 °C, ktora v noci klesa mozno na 35 °C. No, tak uvidime. Bohuzial nemame k dispozicii ziadny teplomer (dost pochybujem, za sa v celej mexickej casti nieco take nachadza. Este tak mozno lekarsky, aj ked ani to si nie som uplne ista…), takze teplotu mozme posudzovat iba pocitovo (ze bolo v poslednych dnoch 39°C vieme preto, ze nam to povedal Dani – straz narodneho parku sleduje predpoved pocasia na internete). Pocas jazdy na bicykli nas sice ofukuje prud vzduchu, takze je to stale lepsie ako ist peso, ale myslim, ze pri 45°C by sme taky vanok, aby nas to trocha ochladilo, ziskali iba pri jazde z prudkeho kopca. Nehovoriac o tom, ze vsetky zastavky by boli velmi neprijemne, kedze pri ceste pustou nie je take jednoduche najst tien stromov, v ktorom by si clovek oddychol, dal obed a pod. Tu sa cez den skryvame v hlinenom dome, v ktorom je po cely den prijemne, tipujeme, ze okolo 25 – 28 °C, viac nie a kedykolvek sa mozme ist schladit do mora.

V poslednej dobe uz su aj noci velmi teple (opat, presnu teplotu neviem, ale cely vecer sedim vonku v satoch na ramienka a spime iba pod plachtou, nase spacaky vyplnene perim maju teraz dovolenku :-)). Dokazom, ze uz su noci naozaj teple je aj to, ze dokonca uz aj Gris, ktora sa predtym stazovala, aka je jej v noci zima, uz vyhlasila, ze v karavane je strasne teplo a s Danim spia vonku v stane (decka nechali spat vnutri v karavane, decka to zvladnu). Ja nechapem, ako mozu v tych svojich betonovych kockach so strechou z vlniteho plechu (v niektorych pripadoch tiez z betonu), vydrzat. O plechovych privesoch uz ani nehovorim (vzdy, ked sme sa v nejakom takom pribytku ocitli pocas dna, bola to uplna pec). Vacsinu casu sice travia vonku, ale stale ho travia dost aj v nutri (napriklad pozerajuc telku – na to sa predsa oplati troska tepla vydrzat, nie?). Ako hovorim, my sme stastni vo svojej hlinenej stavbe so stenami takmer pol metra hrubymi. Cez den prijemne chladia a vecer zasa postupne vyzaruju nahromadene teplo, takze je tam velmi prijemne, aj ked napriklad prideme mokri z mora a vonku je nam chladno. Aj ked to mozno vyzera, ze miestne pocasie musi byt velmi jednotvarne, nie je to pravda, naopak, stale sa meni. Kazdy den trocha ina teplota, stupen oblacnosti, rychlost a smer vetra… Dazd: co to je? Ako som uz spominala, rocny uhrn zrazok je tu 50 mm. Z toho prevazna vacsina spadne v septembri, v “obdobi dazdov” (uz sa na to velmi tesime, uz ked sme bicyklovali cez pust minajuc prazdne vyschnute koryta riek a potokov, tak sme si hovorili, ze by sme to tu radi videli po dazdi… Od ocitych svedkov sme poculi, ze je to ako mavnutie carovneho prutika a vsetko sa zazelena doslova “cez noc”. Ze to je naozaj mozne a pust sa moze naozaj zmenit “cez noc” uz sme videli, ked prisla jar (viac v 5. kapitole). Asi pred tyzdnom sme sa rano zobudili a bolo zamracene ciernymi mracnami (co tu ale nemusi nic znamenat, kolkokrat sme tu uz videli take mraky, ze u nas by z toho bola poriadna burka a tu sa len mraky v priebehu hodiny rozplynuli a zasa bolo jasno), ale tentoraz nam za chvilku zacali na palmovu strechu nad nasou postelou bubnovat kvapky dazda (obcas nejaka spadla aj na nas, kedze ta strecha uz je dost derava). Na miestne pomery to bol uprsany den (na nase pomery obcasny jemny letny dazdik :-)). Ale bolo to vyborne, ta atmosfera, ta vona vlhkej hliny, v hlinenom dome bolo pritmie, pripomenulo mi to atmosferu burok na chalupe… Naozaj uz mi to chyba. Byvat tu, je pre nas skvela skusenost a ma to vela vyhod - napr. raz sme sa s miestnymi bavili o tom, ake su naklady na byvanie na Slovensku. A dostali sme sa k polozke kurenie. A oni sa spytali: “Kurenie? Co to je kurenie?” :-D Alebo si mozu dovolit mat vsetko len tak vonku (aj ked prach, sucho a morsky vzduch zivotnosti veci tiez velmi nepridava, ale vzhladom na to, ze tu si veci velmi nevazia, tak to nikomu nevadi)… Alebo si mozu dovolit nazyvat “domom” kocku poskladanu z betonovych blokov (medzi nimi len tolko cementu, aby na sebe drzali), na nej polozeny vlnity plech, ziadna omietka, ziadne vyplnanie spar, ziadna izolacia, nic. To sa im to stavia hlineny dom s pukajucou (prilis ilovitou) zmesou a vymyslaju obrazce z flias, ked ich netrapi mraz a pod. :-D Ale uz mi chyba nase striedanie rocnych obdobi, poriadna burka a hlavne stromy, zelen, mach… No skratka uz sa tusim aj tesim zasa na Slovensko :-) Ked pisem tieto riadky, tak je akurat vynimocne zamracene rano, opat si uzivam tu atmosferu a to, ze este nie je tak teplo. Vcera (ked toto pisem, tak je streda rano) nam Gris so starostou v hlase oznamila, ze na piatok hlasia velky dazd. No to som teda zvedava :-). Vietor: to je tu vyznamnejsi fenomen. Fuka skoro kazdy den. Najveternejsie mesiace su januar az marec, co sme si aj sami vyskusali, byvali obcas take dni, ze nikto nevychadzal na ulicu, pretoze vietor vsade viril prach. Teraz uz vacsinou tak silne vetry nebyvaju, ale stale fuka skoro kazdy den, vacsinou fuka zo severu, ale niekedy sa vietor otoci a fuka z juhu. Obavanym obdobim je opat september, kedy nielen prsi, ale aj fuka, niekedy sem dofukne hurikan z oceana. Posledny taky fatalny (sila 5) bol v 2006, kedy im vela domov pozhadzovalo, vsetky okna vybilo, velke vlny si odniesli okrem inych veci aj zopar aut a pod. Poculi sme historku od jedneho paru (ona je povodom z Indie, on myslim z USINA), ktori maju dom hned pri plazi, ze vtedy prisli tyzden po hurikane a museli v dome chodit vo vysokych gumakoch, lebo vo vrstve vody a blata boli same crepy. Ako taky hurikan precka mexicka komunita, ktora byva v privesoch a vacsinu veci ma len tak vonku, to si neviem uplne predstavit. Ale pre miestnych to zjavne nie az taka katastrofa. Dani povedal “v pripade hurikanu priviazeme prives obrovskou retazou a ideme k rodine do La Paz.” Iny Mexican to zasa popisal takto: “je to hrozne, clny odplavene, auta odplavene, tyzden bez elektriny, dodavky potravin… ale hlavne ziadny lad = ziadne studene pivo!” Este taka perlicka na zaver: v miestnej skole jednotriedke maju na stene obrazky 4 rocnych obdobi. A vyzeraju na vlas rovnako, ako take obrazky vyzeraju u nas – jar: rozkvitnute kvetinky, leto: slnko a plaz, jesen: strom z opadavajucimi listami, zima: snehove vlocky. Prislo mi to velmi vtipne (alebo smutne, ako nas globalizacia vedie k tomu, aby sme nevedeli, co sa nam deje za domom, ako ked napr. skolkari u nas poznaju zebry a slony, ale nevedia, co zije v lese na Slovensku alebo ked sa ich spytam na ovocne stromy, prve mi povedia pomaranc a banan), kedze slnko a plaz tu maju cely rok, stromy nemaju listy skoro cely rok (zazelenaju sa akurat po dazdi = september = jesen, nie?) a prevazna vacsina (mozno aj vsetci, neviem) miestnych sneh nikdy v zivote...

* obyvatelov United States In North America. Takto sme si ich premenovali, pretoze sa nam nepozdava a nezda sa nam spravodlive voci ostatnym obyvatelom Severnej, Strednej a Juznej Ameriky, ze iba obyvatelom USA sa hovori “Americania”. Taktiez sa nam nezda presny nazov United States of America, keby boli spojene vsetky staty americkeho svetadiela, potom by to bol presny nazov, v tomto pripade nam nazov USINA pride omnoho presnejsi. Podobnost so slovom osina je cisto nahodna (alebo ze by nie? ;-)).

No comments:

Post a Comment