Kamarátka
mi navrhla, že by našu cestu malo sponzorovať Ministerstvo
zahraničných vecí Slovenskej republiky. Robíme totiž Slovensku
dobrú reklamu. Naše rozprávanie o Slovensku má celkovo veľký
úspech, všetci naši hostitelia sa nás vypytujú, ako sa v tej
malej európskej krajine vlastne žije (častý predpoklad je, že ak
sme Európania, tak sme odporne bohatí). Jedna z prvých otázok
väčšinou je, akým jazykom sa u nás rozpráva. Celkovo je pre
Američanov (tým myslím obyvateľov amerického kontinentu) až
neuveriteľné, koľkými rôznymi jazykmi sa v Európe rozpráva.
Obzvlášť ešte tak malá krajina ako je Slovensko – 5 a pol
milióna obyvateľov, veď to je menej, ako tu má väčšina väčších
miest – má tiež svoj vlastný jazyk. To je pre nich tiež
neuveriteľné, aká maličká je tá krajina, z ktorej pochádzame.
A keď im poviem, že viem rozprávať 5 jazykmi (aj keď v nemčine
už sú to len základy), tak som pre nich pomaly bohyňa :-D.
Je
to naozaj zaujímavá skúsenosť rozprávať sa s ľuďmi, čo
nemajú o našej krajine ani potuchy, koľko vecí je pre nich
prekvapivých a neobvyklých – takých, čo nám pripadajú úplne
normálne. Napríklad to, že máme iba dve mená (každý Mexičan
má minimálne 4 mená – dve krstné a priezvisko po otcovi a
priezvisko po matke, stretli sme sa však už aj s 5 či 6 slovnými
menami) a že ženské priezvisko je iné ako mužské. Informácia,
že máme 46 písmen v abecede tiež vzbudzuje údiv. A nikdy som si
nemyslela, aká je slovenčina ťažká vysloviť pre cudzinca,
hlavne preto, že im chýbajú hlásky. Španielčina aspoň má
naozajstné R, ale také zvuky ako Ť, Ď, Ľ, ô, dž... a hlavne
zhluky spoluhlások, ako napr. v slove zmrzlina, robia aj Mexičanom
problémy. Nezabudnem napr. na pohľad jedného nášho hostiteľa,
ktorý si nevedel rady s tým, ako prečítať priezvisko jedného
Poliaka, čo mu napísal, tak nás poprosil o pomoc (bolo to myslím
Kolodzieczuk alebo tak nejak). Keď som mu to vyslovila správne po
poľsky, tak sa na jeho tvári najprv zjavil úplne
nechápavo-prekvapený výraz a potom sa začal smiať a povedal, že
to sa ani nepokúsi po mne zopakovať a zmieril sa s tým, že to
nikdy nebude vedieť vysloviť :-D
Tento
warmshowerák (pojmom „warmshowerák“ označujem hostiteľa, ku
ktorému sme sa dostali cez stránku warmshowers.org), mladý chalan,
chce vyraziť na bicykli po Európe, tak sme mu dali veľa rád a
tipov. A keď sme mu poukazovali fotky zo Slovenska a východnej
Európy a porozprávali sme mu, ako to v Európe chodí (že západná
Európa je viac ako USA a východná viac ako Mexiko), tak povedal,
že asi ešte prehodnotí svoju plánovanú trasu, ktorá mala viesť
najmä západnou Európou... Celkovo v Amerike, keď sa povie Európa,
tak si väčšinou predstavia hlavne Francúzsko, Španielsko,
Taliansko, Anglicko, Nemecko, to čo je od Nemecka na východ ako
keby už neexistovalo (akurát tak Rusko tam niekde je :-D).
Veľký
záujem a zvedavosť vzbudzuje aj informácia, že sme boli, nie je
tomu ešte ani tak dávno, komunistickou krajinou. O živote v
komunistickom režime tu väčšina ľudí vie len veľmi málo, čo
sa k nim donieslo v škole a z médií, takže majú množstvo otázok
a často si tie veci, čo pre nás sú alebo boli „normálka“,
ani nevedia celkom dobre predstaviť.
Tak
k cieľom tejto cesty neplánovane a celkom spontánne pribudol ešte
jeden – spraviť reklamu Slovensku a východnej Európe. A zdá sa,
že zatiaľ sa nám to darí, každý, komu sme ukázali fotky
(pripravili sme si aj krátku prezentáciu o Slovensku), z nich bol
nadšený a povedal, že by sa niekedy na Slovensko rád pozrel :-).
No comments:
Post a Comment