Ako
sa dostávame do vnútrozemia, tak sa všade naokolo vypínajú
kužele starých sopiek a diaľnica, po ktorej ideme (15D) sa
preplieta pomedzi ne alebo cez ne, takže o kopce máme postarané.
Jeden deň skoro celý stúpame, aby sme sa ďalší deň skoro celé
doobedie viezli z kopca. Po meste Tepic (príchod sem vyžadoval viac
času a energie, ako sme očakávali, keďže toto mesto je zo
všetkých strán obkolesené sopkami, takže nech sem idete z
ktorejkoľvek strany, bez stúpania sa to nezaobíde), sme ostali dve
noci pri jazere na dne sopky, pri dedine Santa Maria del Oro. Trocha
to tu pripomína naše Morské oko vo Vihorlate, len je trochu
väčšie.
Na
náhorných rovinách medzi vulkánmi sa rozprestierajú dedinky a
polia. V jednom takom poli sme prespali a bolo to veru sladké spanie
– všade okolo nás je totiž cukrová trstina. Stačilo si len
mačetou odseknúť kus a ošúpať a mali sme skvelý sladký dezert
:-).
Nohy
celkom slušne bolia, ale kúpili sme od Indiánov masážny olej z
výťažkov peyotlu a konope, takže dúfame, že s jeho pomocou tie
kopce zvládneme :-).
No comments:
Post a Comment