No
a potom začali kopce. Nejakých 30 km do skoro stále prudko
stúpajúceho kopca. Ale ani nám to veľmi neprišlo, cesta bola
samá zákruta, traverzovali sme v strmých svahoch, zelená stena
nad nami po ľavici a zelená stena pod nami po pravici.
Neuveriteľné, že v tých strmých svahoch sú celé dedinky a
ranče, polia s kukuricou či plantáže avokáda, do toho občas
nejaký vodopád a duby s borovicami porastené machom či
epifytickými rastlinami. Trochu to pripomínalo také tie klasické
fotky z Ázie so zahmlenými strmými svahmi a ryžovými poliami,
akurát tu nebolo toľko vody a ryže. Skrátka bolo stále na čo
pozerať, aj keď mraky sa valili stále bližšie a nižšie - alebo
sme my boli vyššie? Ísť touto cestou bolo naše včerajšie
rozhodnutie, mohli sme tie kopce obísť dookola po diaľnici. Ale
napriek tej námahe toto rozhodnutie vôbec neľutujeme, táto
možnosť je určite krajšia a zaujímavejšia a hlavne si užívame,
že tu nie je skoro žiadna premávka. To ticho a ten čerstvý
horský vzduch...
No comments:
Post a Comment