V
noci začalo pršať a pršalo až do obeda, tak sa začal náš
vianočný deň. Keď sme vyrazili, už nepršalo, ale bola poriadna
hmla. Vyťahujeme mobil a hľadáme signál, aby sme mohli poslať
domov nejaké to vianočné prianie a čaká nás pravé vianočné
prekvapenie - zistili sme, že sme vo výške skoro v 2 900 m n. m!
To je zatiaľ náš rekord. Vôbec nám to tak neprišlo, až pri
ďalšom 20 km zjazde. To bola paráda, ale zároveň sme skoro aj
zmrzli, tu v tých výškach, akonáhle nesvieti slnko, tak je sotva
10°C - to už naozaj nie je na krátke nohavice, domáci, keď nás
vidia, musia dostávať omrzliny :-).
Štedrý
deň sme teda slávili na ceste a Štedrý večer v stane. Z
notebooku nám hrali koledy, vianočná večera - zemiakový šalát
a „kapustnicu“ sme tiež mali, akurát namiesto kapusty (kyslú
kapustu Mexičania nepoznajú) sme do nej dali paradajky :-).
Atmosféru dotvárala sviečka v konzerve.
Z
neďalekej dediny sa ozývali delobuchy a hučala banda, toť miestna
verzia Vianoc, domáci tento sviatok, vymyslený Coca -Colou veľmi
neriešia, je to len ďalšia fiesta (a zamorenie planéty ďalšími
a ďalšími lacnými plastovými hračkami „Made in China“,
ktoré si deti nájdu pod stromčekom, aby ich o pár dní (v tom
lepšom prípade týždňov) už omrzeli a skončili na skládke
odpadu – či už legálnej alebo nelegálnej). Hlavný vianočný
sviatok (a jediný deň voľna) majú, tak ako v USA, 25. decembra,
no nepozorovali sme nijaký rozdiel, zdalo sa, že okrem purifikádory
sú všetky obchody otvorené.
No comments:
Post a Comment