U požiarnikov

   Chybička sa pritrafí aj skúseným cestovateľom, hlavne ak mali takmer 10 mesiacov pauzu v cestovaní – zabudli sme si pred odchodom nabiť mobil a vyrazili sme skoro s prázdnou baterkou. „Hádam to bez toho telefónu pár dní vydržíte“, hovoríte si. Háčik je v tom, že to je naša jediná mapa. Zákon schválnosti, niekde ho nazývajú aj Murphyho zákon, sa vyznačuje tým, že funguje všade na svete. Preto vo všetkých dedinkách, ktorými prvé dva dni prechádzame, majú na námestí wi-fi, ale nikde žiadnu zásuvku. Až na tretí deň sme na jednom námestíčku v dedine / mestečku s názvom Escuinapa jednu takú elektrickú zástrčku našli. (Popri čakaní, kým sa nabije mobil, sme si kúpili mapu Mexika). Čas od času sa s nami dá do reči nejaký okoloidúci a pýta sa odkiaľ kam ideme a pod. 

    Zrazu si nás zavolal pán, čo si práve nechával čistiť topánky u neďalekého pouličného čističa topánok (to je tu obľúbená a stále hojne využívaná služba) a pozval nás na miestnu požiarnu stanicu, že tam môžeme prespať, osprchovať sa, majú aj internet a hlavne tam budeme my aj naše veci v bezpečí. Požiarnici v Mexiku sú všetci dobrovoľníci, nie je to platená práca. Niekoľko ľudí už nám odporúčalo hasičské stanice ako bezpečné miesto na kempovanie. Ani tu vraj nie sme prví cyklisti, už tu vraj mali cestovateľov z Francúzska, Nemecka, Španielska, Kanady, USA... Požiarna stanica je skromná, jedna budova s posteľami, jedna so sprchou a záchodom a jeden príves, v ktorom je stôl s počítačom (ktorý slúži najmä na „fejsbukovanie“ a aby z neho vyhrávala banda – v Mexiku veľmi obľúbený štýl hudby, pre nás naopak veľmi neobľúbený). Je tu živo, požiarnici a ich návštevníci prichádzajú a odchádzajú, pucujú hasičské auto... Ešte sa s nami aj podelili o obed.